Ešte pred odchodom do Burkiny Faso, som zabávala svoju rodinu, priateľov a známych tým, že sa chystám stážovať v mimovládnej organizácii s názvom: Národné združenie pestovateľov zelenej fazuľky (pre praktické účely označované francúzskym akronymom ANPHV). Áno, priznávam neznie to najserióznejšie a pre väčšinu mojich známych je doteraz záhadou, prečo som sa ja – s diplomom z medzinárodných vzťahov prihlásila na stáž v organizácii pôsobiacej v poľnohospodárskej oblasti, ktorá mi je viac-menej neznáma.
Odkedy som v Burkine Faso, prišlo mi množstvo správ, pýtajúcich sa primárne dve otázky.
1. Prečo si sa preboha rozhodla pestovať zelenú fazuľu?
2. Čo tam vlastne robíš?
Rozhodla som sa preto, že dnes vám všetkým čo najkomplexnejšie odpoviem prostredníctvom
môjho blogu na prvú z týchto otázok a zajtra na druhú.
Čo vo všeobecnosti láka mladých ľudí na tom, aby rok šetrili peniaze, cestovali tisíce kilometrov do rozvojovej krajiny, kde budú pár mesiacov niekomu pomáhať? Počas mojich dobrovoľníckych stáží som sa v nekonečných diskusiách s ľuďmi v mojom veku, stretla so štyrmi hlavnými motiváciami na dobrovoľníctvo:
1.) Altruizmus
Čistí altruisti sú veľmi milá a zábavná skupina, väčšinou neskúsených mladých ľudí s veľkými očakávaniami o tom ako, ich stáž zmení svet na spravodlivejší svet a veľmi nerozmýšľajú nad efektivitou ich stáže. Patrila som k nim aj ja. Ešte dnes si pamätám, ako som kamarátom na minuloročnom Grejpe vysvetľovala, ako idem do Kambodže budovať svetový mier (a nie, nehovorila som to len v alkoholovom opojení).
Čo som išla naozaj robiť? Učiť angličtinu v základnej škole.
Ako dobre som ich naučila tú angličtinu? No nebol to žiaden veľký učiteľský úspech. Viac ako tri týždne som ich učila robiť zápor a otázku slovesa "to have".
Bola som z nenaplnenia mojich očakávaní sklamaná? Väčšiu frustráciu som vo svojom živote ešte nezažila.
Posilnila som svetový mier? Nie.
Tak aký bol prínos mojej stáže? Malý. Ale bol. Pre mojich žiakov bol najdôležitejší pocit, že niekto cestoval cez pol zemegule, aby sa im venoval a pokúsil sa ich niečo naučiť. Moja prítomnosť bola to, čo sa rátalo.
2.) Cestovanie
Veľmi častý a nemyslím, že dobrý dôvod na dobrovoľníctvo v rozvojovej krajine. Áno, cestovanie k dobrovoľníctvu neoddeliteľne patrí, ale nemala by to byť primárna motivácia ľudí, na takú stáž sa prihlásiť (Pozdravujem španielskych kolegov z Kambodže). Títo ľudia plánujú celý pracovný týždeň svoje víkendové výlety po celej krajine, vyjednávajú s nadriadeným, aby im dal každý alebo každú druhý piatok/ pondelok voľno, aby sa nemuseli pri ich obľúbenej aktivite ponáhľať. To všetko na úkor ich pracovného nasadenia, ktoré nech už rozumejú tomu čo robia alebo nie, by malo byť ich prioritou.
3.) Zbieranie skúseností vo svojom odbore
Podľa mňa osobne najlepšia motivácia na účasť na dobrovoľníctve – robiť niečo, čo študujem a čomu rozumiem. V prípade Kambodže to boli najmä moji nemeckí a rakúski kolegovia, študujúci učiteľstvo alebo pedagogiku, ktorí sa rozhodli vyskúšať si učenie v diametrálne odlišných podmienkach. Títo ľudia sú podskupinou tzv. dobrovoľníkov-profesionálov, ktorí šíria svoje vedomosti a skúsenosti v komunite, kde pracujú. Množstvo organizácií, ktoré hľadajú mladých dobrovoľníkov, nehľadajú odborníkov a preto väčšina z nás mladých poloaltruistov-polocestovateľov do tejto skupiny nepatrí.
4.) Útek od problémov
Suverénne najhoršia možná motivácia dobrovoľníkov, pretože nie sú hnaní snahou pomáhať, niečo nové sa naučiť, či spoznávať novú kultúru. Základom je pre nich vypadnúť z krízy, ktorú v osobnom živote prežívajú. Čo si mnohí z nich neuvedomujú je, do akej miery stresujúci je pobyt v rozvojovej krajine. Od nižšej miery bezpečnosti, cez riziko exotických chorôb, jazykovú bariéru, či kultúrne strety. Ak doma nemáte záchytný bod a žiadneho dôverníka, ktorému sa môžete vyfrflať v prípade potreby aj trikrát denne, všetko musíte spracovať úplne sami a akákoľvek kríza v osobnom živote vás nakoniec dobehne (Tentoraz pozdravujem nemeckú kolegyňu, ktorá sa pred odchodom rozhádala s celou rodinou a každý večer dostávala panické záchvaty, pretože ak by v spánku umrela, nikto by jej neprišiel na pohreb.).
Aká teda bola moja motivácia prihlásiť sa na stáž do ANPHV?
Odkedy som v Burkine Faso, prišlo mi množstvo správ, pýtajúcich sa primárne dve otázky.
1. Prečo si sa preboha rozhodla pestovať zelenú fazuľu?
2. Čo tam vlastne robíš?
Rozhodla som sa preto, že dnes vám všetkým čo najkomplexnejšie odpoviem prostredníctvom
môjho blogu na prvú z týchto otázok a zajtra na druhú.
Čo vo všeobecnosti láka mladých ľudí na tom, aby rok šetrili peniaze, cestovali tisíce kilometrov do rozvojovej krajiny, kde budú pár mesiacov niekomu pomáhať? Počas mojich dobrovoľníckych stáží som sa v nekonečných diskusiách s ľuďmi v mojom veku, stretla so štyrmi hlavnými motiváciami na dobrovoľníctvo:
1.) Altruizmus
Čistí altruisti sú veľmi milá a zábavná skupina, väčšinou neskúsených mladých ľudí s veľkými očakávaniami o tom ako, ich stáž zmení svet na spravodlivejší svet a veľmi nerozmýšľajú nad efektivitou ich stáže. Patrila som k nim aj ja. Ešte dnes si pamätám, ako som kamarátom na minuloročnom Grejpe vysvetľovala, ako idem do Kambodže budovať svetový mier (a nie, nehovorila som to len v alkoholovom opojení).
Čo som išla naozaj robiť? Učiť angličtinu v základnej škole.
Ako dobre som ich naučila tú angličtinu? No nebol to žiaden veľký učiteľský úspech. Viac ako tri týždne som ich učila robiť zápor a otázku slovesa "to have".
Bola som z nenaplnenia mojich očakávaní sklamaná? Väčšiu frustráciu som vo svojom živote ešte nezažila.
Posilnila som svetový mier? Nie.
Tak aký bol prínos mojej stáže? Malý. Ale bol. Pre mojich žiakov bol najdôležitejší pocit, že niekto cestoval cez pol zemegule, aby sa im venoval a pokúsil sa ich niečo naučiť. Moja prítomnosť bola to, čo sa rátalo.
2.) Cestovanie
Veľmi častý a nemyslím, že dobrý dôvod na dobrovoľníctvo v rozvojovej krajine. Áno, cestovanie k dobrovoľníctvu neoddeliteľne patrí, ale nemala by to byť primárna motivácia ľudí, na takú stáž sa prihlásiť (Pozdravujem španielskych kolegov z Kambodže). Títo ľudia plánujú celý pracovný týždeň svoje víkendové výlety po celej krajine, vyjednávajú s nadriadeným, aby im dal každý alebo každú druhý piatok/ pondelok voľno, aby sa nemuseli pri ich obľúbenej aktivite ponáhľať. To všetko na úkor ich pracovného nasadenia, ktoré nech už rozumejú tomu čo robia alebo nie, by malo byť ich prioritou.
3.) Zbieranie skúseností vo svojom odbore
Podľa mňa osobne najlepšia motivácia na účasť na dobrovoľníctve – robiť niečo, čo študujem a čomu rozumiem. V prípade Kambodže to boli najmä moji nemeckí a rakúski kolegovia, študujúci učiteľstvo alebo pedagogiku, ktorí sa rozhodli vyskúšať si učenie v diametrálne odlišných podmienkach. Títo ľudia sú podskupinou tzv. dobrovoľníkov-profesionálov, ktorí šíria svoje vedomosti a skúsenosti v komunite, kde pracujú. Množstvo organizácií, ktoré hľadajú mladých dobrovoľníkov, nehľadajú odborníkov a preto väčšina z nás mladých poloaltruistov-polocestovateľov do tejto skupiny nepatrí.
4.) Útek od problémov
Suverénne najhoršia možná motivácia dobrovoľníkov, pretože nie sú hnaní snahou pomáhať, niečo nové sa naučiť, či spoznávať novú kultúru. Základom je pre nich vypadnúť z krízy, ktorú v osobnom živote prežívajú. Čo si mnohí z nich neuvedomujú je, do akej miery stresujúci je pobyt v rozvojovej krajine. Od nižšej miery bezpečnosti, cez riziko exotických chorôb, jazykovú bariéru, či kultúrne strety. Ak doma nemáte záchytný bod a žiadneho dôverníka, ktorému sa môžete vyfrflať v prípade potreby aj trikrát denne, všetko musíte spracovať úplne sami a akákoľvek kríza v osobnom živote vás nakoniec dobehne (Tentoraz pozdravujem nemeckú kolegyňu, ktorá sa pred odchodom rozhádala s celou rodinou a každý večer dostávala panické záchvaty, pretože ak by v spánku umrela, nikto by jej neprišiel na pohreb.).
Aká teda bola moja motivácia prihlásiť sa na stáž do ANPHV?
Asi by bolo vhodné napísať, že napriek cynizmu, ktorý zahmlil môj názor na dobrovoľníctvo po sklamaní v Kambodži, snaha niekomu pomáhať stále hrala rolu pri vypĺňaní prihlášky na túto stáž. Tak isto aj cestovanie – aj keď neuvidím mnoho z vecí, pre ktoré ľudia prichádzajú do Burkiny, predsa som len v rámci mojej práce (o ktorej, si môžete prečítať zajtra) neustále na ceste. Možno nespoznám vrcholy burkinskej kultúry, či architektúry, ale za to každý pracovný deň spoznávam malé miestne komunity, ich zvyky a spôsob života. Zbieranie skúseností, bol tiež dôvod, prečo som sa hlásila do ANPHV. Síce nezískam skúsenosti v mojom odbore, zlepším napríklad svoju medzikultúrnu komunikáciu, či jazykové zručnosti.
Je tu však ešte jedna veľmi dôležitá vec.
Ja som sa hlásila predovšetkým na dobrovoľnícku stáž organizovanú v rámci platformy GLEN Slovakia, ktorá nie je len o tom, že máte možnosť tri až štyri mesiace pracovať a žiť v rozvojovej krajine. To som absolvovala aj minulý rok v Kambodži a chýbal mi po návrate nejaký „giving back“ moment, v ktorom by som efektívnym spôsobom mohla využiť moje skúsenosti aj v aktivitách na Slovensku. Program GLEN je však nastavený inak. Ide o celoročný cyklus a skladá sa z niekoľko mesačnej prípravy, stáže a podľa mňa najväčšej pridanej hodnoty – desiatich ponávratových aktivít v oblasti globálneho vzdelávania, ktoré (ak sa ich rozhodnete robiť kvalitne) zlepšujú vašu kreativitu, prezentačné zručnosti a schopnosť prácovať s ľuďmi.
Pre menej zbehlých v tejto problematike „globálne vzdelávanie zdôrazňuje globálny kontext v učení (sa). Prostredníctvom neho dochádza k zvyšovaniu povedomia, rozvoju kritického myslenia, a tým hlbšiemu porozumeniu globálnych tém a fenoménov, ktoré sa týkajú každého jednotlivca. Globálne vzdelávanie zároveň poskytuje priestor k zmene postojov a posilňuje uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivuje ľudí k zodpovednosti a vedie smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho globálneho občana“.
Globálne vzdelávanie teda:
- umožňuje, aby ľudia pochopili väzby medzi vlastnými životmi a životmi ľudí v iných častiach sveta;
- zvyšuje pochopenie ekonomických, kultúrnych, politických a environmentálnych vplyvov, ktoré ovplyvňujú naše životy;
- rozvíja zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré umožňujú ľuďom spolupracovať na zmene a prevziať kontrolu nad vlastným životom;
- vedie k dosiahnutiu spravodlivého a udržateľného sveta, v ktorom sú moc a zdroje rovnomernejšie využívané.*
Je na zamyslenie, či slovenský vzdelávací systém plní aspoň jednu z vyššie uvedených funkcií. Každopádne môj vnútorný bojovník za spravodlivosť a nepriateľ stereotypov sa chcel zapojiť do dobrovoľníckeho cyklu, ktorý by v sebe aktivity globálneho vzdelávania zahŕňal.
*(Definície sú skopírované z veľmi zrozumiteľne napísanej publikácie Učíme (sa) v globálnych súvislostiach: Koncept globálneho vzdelávania na školách – .pdf verziu si môžete zadarmo stiahnuť tu)